...odviedla ju do šatne. Posadila ju pred seba na lavičku a opýtala sa: „Čo sa to stalo? Prečo je Simonka taká smutná?“
Dievčatko ju ignorovalo, uhýbalo pohľadom. V rozpakoch si začalo šúchať zadoček o lavičku hore-dole až ... Bác!
Spadla.
Napätie sa uvoľnilo ako na povel.
Pustila sa do plaču.
Slzy ako XXL hrachy jej tryskali z tmavých okáľov.
Margit si ju privinula, pohladkala po chrbátiku. Opýtala sa či bolí.
Žiadna odpoveď...
Tak skúsila udrieť na strunu. Tak aby dieťa tomu porozumelo:
„Ja viem! Teba bolí srdéčko, lebo si škaredo nadala Simonke, že?“
Plač sa vystupňoval, dievčatko objalo sestru.
Keď sa pomaličky sa začalo utišovať, Margit jej navrhla:
„Simonka je dobrá a má ťa rada. Keď jej povieš prepáč, určite ti odpustí. Ideme?“
Enika pokývala hlávkou, dala svoju ruku do sestrinej a vošli do triedy.
O chvíľu sr. Margit z diaľky sledovala, ako sa malá previnilá priblížila k Simone. Niečo zažvatlala, na čo sa asistentka sklonila a dala jej veľkú pusu.
Krásne detské srdéčko bolo už v ten deň tichučké a spokojné.
Andrea Miklovičová FMA
autorka je rehoľná sestra - saleziánka
Mená osôb v tomto skutočnom príbehu z rómskej osady sú zámerne zmenené.
